Kontakt:

Anketa:

EURES

História

Obec Zlaté leží v severozápadnej časti Nízkych Beskýd, v strednej časti údolia severného prítoku Tople, v nadmorskej výške okolo 380 m.
Existencia obce Zlaté siaha do 12.-13. storočia, čo potvrdil archeologický výskum, pri ktorom boli objavené zvyšky románskej architektúry a črepy keramiky. Najstaršia zachovaná písomná správa o obci je však až z roku 1355. V listine Jágerskej kapituly sa uvádza obec Zlaté ako majetková súčasť smilnianskeho panstva patriaca Tekulovcom. V tej istej listine sa spomína aj dedina Konštantín, ktorú založili usadlíci so šoltýsom Konštantínom pravdepodobne koncom 13. alebo v prvej štvrtine 14. storočia. Vzhľadom na to, že obidve dediny ležali veľmi blízko seba, v druhej polovici 14. stor. sídliskovo aj administratívne splynuli do jednej obce pod názvom Zlaté.

Názov dediny nepochybne vyjadruje skutočnosť, že v jej blízkosti sa nachádzali ložiská zlata. V r. 1355 na dolovanie drahých kovov dostal od kráľa Ľudovíta I. povolenie kastelán Makovického panstva Mikuláš. Pre nerentabilnosť sa ťažba drahých kovov koncom 15. stor. zastavila.
V písomnostiach od 14. stor. sa dedina uvádza pod názvom Aranpathak, čo je maďarizovaný tvar slovenského názvu Zlaté. V bardejovských písomnostiach bol zaužívaný názov Künsthel, Kensthel a pod.
Kráľ Žigmund v r. 1403 na základe nepravdivej informácie od mešťanov Bardejova, dal Bardejovu východnú polovicu splynutej dediny. Avšak Cudarovci, majitelia panstva Makovica, proti tomu protestovali a celú dedinu získali späť do svojho vlastníctva. V r. 1414 kráľ Žigmund potvrdil Cudarovcom dedičné vlastníctvo na panstvo Makovica aj s dedinou Zlaté. S Cudarovcami viedli Bardejovčania o Zlaté dlhé spory.
V rokoch 1441-1445 patrila dedina Bardejovu, čo potvrdzujú zachované daňové súpisy, podľa ktorých obyvatelia dediny odvádzali mestu ročný cenzus. Po vymretí Cudavovcov dal kráľ Matej celé panstvo v roku 1470 šľachticovi Osvaldovi z Rozhanoviec, no hneď nasledujúci rok, daroval Zlaté Bardejovu.

V poslednej štvrtine 16. stor. sa v Zlatom usadili nové rodiny, čím vzrástol počet sedliackych domácností a obývaných domov. Koncom 16. stor. bolo Zlaté veľkou dedinou takmer výlučne s poddanským obyvateľstvom.
Bardejov bol nepretržitým majiteľom obce až do začiatku 18. storočia, kedy z dôvodu zlej hospodárskej situácie dal Zlaté do zálohy šľachticom Sirmajovcom. Naspäť dedinu získal v roku 1775 a vo vlastníctve ju mal až do roku 1848.

 


Obyvatelia dediny sa v minulosti najviac zaoberali poľnohospodárstvom, v čase vegetačného pokoja si vypomáhali rôznymi remeselnými prácami, najmä košikárstvom, metliarstvom, výrobou šindľov a v nemalej miere prácou v lesoch a furmankami.
Stála tu voľakedy na panskom majeri „palenčáreň“. Poniže dediny bol mlyn, ktorý poháňala voda zo Zlackého potoka, a keďže nemal vždy dostatok vody na svoju prevádzku, urobil sa kanál z Mníchovského potoka. Po zhorení mlyna sa tu postavila píla, ktorá však časom zanikla a ostal názov Mlynárska lúka.

Takto ostali aj názvy jednotlivých honov od nepamäti až dodnes a pripomínajú buď udalosť, ktorá sa v týchto miestach stala, prírodný úkaz či iné znaky. Napr. hovorí sa o „Havírskych dzírach“ v lokalite lesa Polomisko a Magura, kde údajne boli strieborné bane. 

 

V minulosti poľnohospodárstvo nebolo na vysokom stupni podobne ako v celej oblasti hornatého východného Slovenska. Roľníci tu najviac siali raž, ovos, jačmeň a neskoršie pšenicu, potom zemiaky a kapustu, ktoré boli hlavným zdrojom obživy. Z krmív pre zvieratá to bola ďatelina, ktorá sa kosila dvakrát do roka, ďalej kŕmna repa a samozrejme seno z lúk. Každý piaty rok sa nechávali úhory.

Dedina bola postavená z drevených domov pokrytých slamou. Táto krytina bola ako stvorená pre vznik požiarov. V rokoch 1865, 1880 a 1911 takto vyhorelo 19 domov. Príčinou bola častá neopatrnosť občanov.

 

 

 

Aj obyvateľov dediny vyháňala bieda a chudoba za more. Ľudia odchádzali do USA, Kanady, neskoršie do Argentíny. Mnohí tam ostali, mnohí sa vrátili domov. Veľa občanov ostalo na bojiskách prvej a druhej svetovej vojny.
Pre zaujímavosť – prvej svetovej vojny sa z dediny zúčastnilo 92 vojakov, z ktorých 15 padlo, ranených bolo 16 a v zajatí ostalo 17 vojakov.

V starej obecnej kronike nachádzame záznamy prvého kronikára obce, učiteľa Jána Snopka. Starostlivo a trpezlivo podľa rozprávania občanov zozbieral zaujímavé fakty a vytvoril z nich obraz dediny z konca 19. a začiatku 20. storočia.
Zo zaujímavých faktov vyberáme niekoľko: 

 

 

 

Výpisky z kroniky:

- @ Zlaté malo kedysi majer, ktorého majiteľom bolo mesto Bardejov. Prvým známym árendátorom bol veľký boháč Kaminský, ktorý svoj majetok pregazdoval za 5-6 rokov. Mal štyri deti, z ktorých jeden syn bol mrzákom, tak, že ho len nosili a vozili. Tento Kaminský zasadil štyri lipy pred kostolom a pod nimi odpočívajú jeho štyri deti.
Po Kaminskom spravoval majer z poverenia mesta Bardejova učiteľ ev. a. v. ľudovej školy Adam Benka, potom si majer prenajali Židia. V roku 1885 začali majer árendovať zlatskí gazdovia. Ročne platili 300-400 zlatých, neskôr až 1200 zlatých. Po 1. sv. vojne už mesto nedalo majer do árendy, ale ho rozpredalo a ponechalo si len horársky byt s malou záhradou. (strany 2, 3)

- @ Niže obce stál „panský“ mlyn, ktorý zrejme patril Bardejovu. Keďže Zlacký potok nemal dosť vody a nestačil na mlyn, urobili na Mníchovskom potoku hať a urobili kanál do Zlackého potoka. Týmto sa úroveň vody zdvihla a mlyn mal potrebnej vody. Tento mlyn zhorel a miesto neho postavili pílu, tá však čoskoro zanikla. Dnes občania toto miesto volajú „Mlynárska lúka“. (strana 8)

- @ Podľa sčítania obyvateľov v roku 1921 v obci žilo 536 Slovákov,14 Židov, 2 Maďari a 2 cudzinci – spolu 554 obyvateľov, z toho 269 mužov a 285 žien. ( strana 12)

- @ Rok 1916 ako vojnový rok zaľahol na obyvateľov veľmi ťažko, v rodinách bol citeľný nedostatok potravín. Polia obrábali len ženy s kravičkami. Zásoby boli vyčerpané a štát začal rekvirovať obilie, zemiaky, dobytok, seno, a iné. Ľudia si všetko kupovali na lístky – boli chlebenky, múčenky, cukrovky, mastenky, mydlenky, tabačenky, solenky, kávenky a od roku 1918 boli aj lístky na topánky.( strana 41)

- @ 25. januára 1938 okolo pol deviatej večer bola nad obcou smerom na Gaboltov viditeľná polárna žiara. Žiara prechádzala zo severu na západ a späť, čo sa postupne opakovalo viackrát asi do pol jednej po polnoci. Najprv bolo vidieť silnú červenú žiaru ako pri požiari, čo spôsobilo v obci veľký poplach, lebo ľudia si mysleli, že horí Gaboltov. Červeň potom pobledla a na jej mieste bolo vidieť jasnú žiaru ako pri vychádzaní mesiaca. Po jednej hodine v noci žiara zmizla. ( strana 101)

- @ 10. augusta 1942 zastihla obec veľká pohroma. Asi o 4. hod. popoludní sa veľmi zamračilo. Na oboch vežiach hneď začali zvoniť, párkrát sa zablyslo a zahrmelo a hneď začal padať ľadovec. Najprv vo veľkosti hrachu, potom orechu a niekoľko minút padal ľadovec veľký ako vajce. Našli sa aj ½ kg ťažké kusy. Po búrke vyšlo slnko a pohľad na polia bol hrozný. ( strana 148)

- @ Na Vstúpenie zlackých židov stihol podobný osud ako mnohých iných z okolitých miest. Mali byť odtransportovaní a vyvezení z nášho štátu. Starým osobám bolo dovolené zobrať si so sebou niečo potravín a šatstva a v sprievode dvoch žandárov boli zhromaždení v Bardejove. Pozemky židov boli dané notárskym úradom do prenájmu občanom a zariadenie i šatstvo rozpredané na verejnej licitácii podobne ako kravy a hydina. ( strana149)

- @ V roku 1954 si Adam Popjak založil krčmu. Zo svojho sypanca povyhadzoval všetko, sypanec dal do poriadku. Urobil novú dlážku a kúpil novú pec. Tu sa konali aj dve tanečné zábavy. (strana 205) 

 

Symboly obce Zlaté

 

 

Erb obce Zlaté Vlajka obce Zlaté

mas